Tajomný blog

Pár dní, pred víchricou a mojím harašením s Ráchel vo vypnutej saune, som absolvoval svoj druhý alkoholový maratón. Faktom je, že nepijem veľa, ale dvadsať sliviek za večer by odrovnalo aj vola. Čuduj sa svete, mne ešte ostalo zopár fungujúcich obvodov v mojom mozgu. Áno, milé moralistky, Mr. Tajomný má čuduj sa svete mozog. Nasledujúce ráno mi to pripomenul dav umierajúcich mozgových buniek a po tejto skúsenosti, som tento rekord už nikdy viac neprekonal a ani neprekonám. Nechválim sa mojím opileckým maratónom, len vysvetľujem čitateľovi okolnosti, ktoré predchádzali jednej zaujímavej ponuke.
Ako som si popíjal slivovice a nejaké tie tekutiny na ich riedenie, obličky pracovali na plný úväzok a ja som v pravidelných polhodinových intervaloch vyplachoval prebytky alkoholu prirodzeným spôsobom. Pri odchode z toalety som sa zastavil zakaždým pred zrkadlom, aby som si overil, či sa nepodobám na opicu a potom som spokojne pokračoval vo filozofických debatách o kvalite snehu s kolegynkami z druhého ročníka, medzi ktorými bola aj Ráchel a jej dve kamarátky Tonka a Ivka. Ivka už bola zadaná, ale Tonka bola celkom milučká a voľnučká, podobne ako Ráchel. Akurát, že bola šteklivá a patrila k tým chichotajkám, ktoré mi zakaždým robili ťažkú hlavu. Asi pri pätnástom poháriku ma napadlo, že jej šteklivosť, podobne ako bolesť, môžno ochromiť chladom. A tak som ju aj Ráchel začal pomaličky spracovávať k odchodu. Obe už dávno so mnou a ostatnými kolegami nedržali krok, no aj tak boli celkom slušne pod parou.
A tak sme sa, po mojom dvadsiatom poháriku slivovice a asi ôsmom vymočení, vydali na cestu z krčmičky na ubytovňu. Keďže viedla lesom, aj keď osvetleným jasným splnom, obe dámy sa ku mne túlili, čoraz viac. Ešte som nevedel presne identifikovať, či je to strachom, zimou, alebo či v tom nie je nejaký zámer. No po sto metroch, keď sme boli dostatočne ďaleko z pohľadu fajčiarov, čo postávali pred krčmou, zrazu Tonka navrhla: "Poďme sa milovať v snehu." a ani to nedohovorila, už padla jej vetrovka na zem a podnapitá  na mne závislá Ráchel vedľa nej. Keď už tieto dve nasledoval Ivkin sveter, môj imunitný systém vyhlásil poplach a ja som vyslovil slová, ktoré si nikdy neodpustím: "Na milovanie v snehu je veľká zima, ide sa na chatu!" A išlo sa. Ráchel, Ivka a Tonka bývali na jednej izbe. Ivka s priateľom chľastali ešte dole a vôbec sa neponáhľali a mne to pripadalo ako dobrý nápad. Ale zdanie klame.
Keď sme došli na izbu, Ráchel už začala mierne vnímať realitu, Tonka už bola hore bez a u mňa sa spustil ochranný mechanizmus. Moje telo ma jednoducho podrazilo. Ten blbý systém uspokojovania potrieb mal na svedomí to, že keď už Ivka stála v nohavičkách a Ráchel pochopila, čo bude nasledovať a plánovala sa pripojiť (alkohol robí divy aj s pannami), jednoducho naštartoval vylučovanie všetkými otvormi s výnimkou uší. Ešte, že mali toaletu spojenú s kúpeľňou.
A kým dve vzrušené a nahé dámy čakali na moju spoluúčasť, ja som bojoval na všetkých frontoch so svojim autoobranným mechanizmom. Teplo na chate spravilo svoje. Po hodine urputného boja, som vyliezol z ich kúpeľne spojenej s WC a našiel ich obe ležať nahé na posteli. Spali a mne bolo hrozne. V hube som mal hroznú chuť, ktorú by neprehlušila ani fľaša prípravku na čistenie WC a podvedomie pri predstave, čo mohlo byť keby..., mi každé dve minúty vynadalo do somárov, dementov, imbecilov, kreténov, ... a pod.
A tak som sa radšej s pocitom prepasenej príležitosti, potichučky vytratil na svoju izbu. Tam sa ešte žúrovalo. Nejaká milá dáma, tiež v dobrej nálade, sa ma ma opýtala, kto som. Moja odpoveď, že somár, ju tak rozchichotala, že som si dal radšej ešte jedno pozastavenie v kúpeľni, ktoré trvalo minútku. Keď som vyšiel, boli všetci preč a spolubývajúci už spali. Minúta v skutočnosti trvala asi hodinu, no bol som rád, že mám pokoj. A tak som padol do postele.
Ráno prišla Tonka a Ráchel a chceli po mne vedieť, čo sa vlastne večer udialo. Mali totálne okno. Ja nanešťastie nie. A tak som iba odpovedal: "Napriek tvojmu návrhu na milovanie sa v snehu, sa nestalo vôbec nič." No to, že sa vyzliekli donaha samé, mi veriť nechceli. Našťastie ich môj celodenný pôst presvedčil, že ja som s tou nahotou ozaj nemal dočinenia. Bolo im jasné, že chlap, ktorý takto dopadol, nebol schopný ničoho.
Tonka sa po tom všetkom cítila tak trápne, že sa mi radšej vyhýbala. Do dnes si myslím, že až také úplne okno nemala. Ráchel mala asi silnejší materský pud a tak nasledovalo to, o čom som písal minule.

O rok na to som ako partner absolvoval stužkovú mojej dobrej kamarátky. Tej, čo sme si ukazovali naše pohlavia a čo som jej kameňom nechtiac rozbil hlavu. Stužková sa odohrávala v nemenovanom hoteli v susednom meste. Už počas stužkovej to zaiskrilo medzi mnou a jej spolužiačkou Renátou. Možno poznáte ten pocit, keď to medzi vami a osobou opačného pohlavia zaiskrí. Renátka nebola extra pekná, ale vyžarovala z nej taká sexuálna sila, že som stužkovú strávil väčšinu s ňou. Jej partner ma určite nenávidel a moja kamarátka? Tá sa na nás celkom dobre bavila.
Keď skončila stužková nasáčkovali sme sa asi piati na izbu, ktorú mali vyčlenenú ako skladisko a zároveň prezliekareň na program. Boli tam tri postele, ktoré obsadila moja partnerka a ďalšie dve jej spolužiačky. Ja som sa s Renátkou po tme tíško rozprával, neskôr me sa hladili a po sérií bozkov sme si uvedomili, že sme si zmýlili miestnosť. Nenápadne sme sa vytratili na chodbu a na najvyššom poschodí sme objavili na chodbe kreslo. Hotel bol v tom čase takmer prázdny a aj keby nie, boli sme v takom stave, že by nám bolo všetko jedno. Renátka si sadla do kresla, stiahla nohavičky a odhalila vlhkú mušličku. Jazykom som jej chcel dráždiť jej perličku rozkoše, ale ona to nechcela a hneď si ma pritiahla k sebe. Nohami mi objala boky a prirazila tak prudko, že som myslel, že ju prepichnem.  Potom to už nechala na mňa. Pocit rizika z odhalenia a celkové vzrušenie boli tak intenzívne, že sme skoro zabudli na to, že nemáme žiadnu ochranu. Našťastie som zachoval duchaprítomnosť. Tá mala za následok to, že si musela Renátka vymyslieť výhovorku pre rodičov, od čoho boli tie biele fľaky na vnútornej strane šiat. Čo si vymyslela, dodnes neviem. Viem len to, že to bol moment v čase, ktorý príde nečakane a rovnako nečakane aj odíde. A celé to malo svoje čaro práve vďaka chvíli, keď sa zastavil čas a dve bytosti splynuli v jednu.
Stretli sme sa potom už iba raz, asi rok a pol na to. Tlačila kočiar a to sexuálne fluidum, čo ma k nej vtedy na stužkovej priťahovalo, bolo už nenávratne preč. Prehodili sme zopár slov a išli každy svojou cestou. Ale príjemná spomienka na čaro stužkovej nám ostala dodnes.

V budúcom diele sa dočítate:
Ako som jednou rukou hladil Viere vlhkú mušličku a zároveň druhou dráždil Simonine bradavky. A prečo som odmietol spoločné sprchovanie sa s istou dámou.

Predchádzajúci diel nájdete tu.

Podporte ma, vopred ďakujem:



Poznámka: Kliknite na ikonku a v novom okne kliknite na výrazné hlasuj.