Tajomný blog

Už som tu raz rozoberal jej znamienko v minulej časti, Mal som myslím päťnácť, ona o dva roky menej. Na svoj vek bola celkom dobre stavaná. A jej jedinou chybou bolo ozaj iba to "kubánske" znamienko na predlaktí. Mala pekné prsia a sladko sa bozkávala. Keďže všade hrozilo riziko nášho prichytenia a pre mojích starých rodičov to nebola dobra partia, lebo jej matka sa prespala a dcéra mohla pokaziť život ich geniálnemu vnukovi, tak sme sa maznali potajme, kde sa dalo. A keďže lesy sú plné zaujímavých miest, utekali sme za láskou tam. Divoko sme sa bozkávali a ja som túžil po celom jej tele. Detaily nechám na iný príbeh. Ale o panictvo som pri nej neprišiel. Celé toto bláznenie bolo dobré aspoň na to, aby som si konečne preskúmal hmatom, ženské lono. A ono bolo celkom vlhké, čo som sa vo vtedy dostupnej literatúre nedočítal. Trvalo mi asi mesiac, kým som v odbornej literatúre prišiel na to, prečo. Vtedy ma to však zastavilo, čo možno bolo aj fajn. Ono ma vlastne nezastavilo jej vlhké lono, ale skôr jej znamienko, ktoré som o chvíľku tiež spoznal aj hmatom. Aspoň som neporušil zákon, dúfam.

A prišla stredná škola. Zmena systému, zmena ľudí, bodyguard-i mi skončili na učňovkách. Kolektív bol "úžasný", veľká banda exhibicionistických filatelistov a kopec pedagogického odpadu. Musel som sa s tým naučiť žiť a nájsť si sebarealizáciu v inej oblasti. Počítače a ľudia okolo nich mi nahrádzali alkoholové výjazdy spolužiakov k neďalekej rieke. Lásky nelásky zasa prinášali do života pocit, že existujú ľudia, ktorí ma mali radi a ja ich.
Moje spoznávanie stredoškolského systému sa každým ročníkom odzrkadľovalo aj na zlepšujúcum sa prospechu. A možno to bolo tým, že poniektorí nepedagógovia ma tiež časom začali chápať. Dodnes ostáva v kabinete fyzikára schované moje perpetum mobile, ktoré samozrejme funguje bez prestávky dodnes. Ako sa mi to podarilo? No dohodol som sa so školníkom za fľašu vodky ročne, že ho pojde raz do týždňa "popohnať", aby si udržalo status quo.

Preskočím čas späť a spomeniem si na svoje dva lyžiarske zájazdy. Ten zo základnej a ten zo strednej. Boli odlišné aj keď v tom istom lyžiarskom stredisku. Ten prvý bol o lyžovaní, a ten druhý o turistike.
V siedmom ročníku na základnej som si užil svoje. Lyžujem od troch rokov, vďaka maminému bratovi, čo ma bral na ryby. To malo za následok, že na lyžiarských zájazdoch som vždy skončil v najlepšej skupine z voľným programom. Za spolubývajúcich som si samozrejme vybral mojich bodyguardov, ktorých som najsamprv musel naučiť osobnej hygiene. To som trochu aj prehnal, lebo chlapci začali byť zo dňa na deň atraktívni pre dievčatá. Dôsledkom toho bolo zníženie ich ostražitosti. Na druhej strane som v noci mohol pokojne spať bez toho, aby som sa bál, že sa rána nedožijem, udusený vlastnými zvratkami z ich smradu.
Ten, čo bol synom pravoslávneho popa, sa pokúšal objaviť chuť fajčenia, čo takmer skončilo vyhorenou chatou a popálenou vetrovkou vedúceho zájazdu. To prvé sa podarilo, keď odhodil špak do koša, plného hygenických vreckoviek, našťastie duchaprítomnosť druhého bodyguarda zachránila nie len moju maličkosť, ale aj chatu a asi aj ostatných spolužiakov a pedagógov. Horiaci papier zalial čajom. Potom celý večer nadával na toho druhého, že musel obetovať svoj čaj s rumom na dôsledok nešikovnosti toho druhého. A vetrovku popálil odhodený špak. Našťastie i to podnapitý vedúci zájazdu všimol až na druhý deň a preklial všetkých krčmových fajčiarov.
Zájazd dopadol dobre, nikto sa nezranil, prežili to všetci.
Ten druhý bol však zábavnejší. Ubytovali nás v malých chatkách, elektricky vykurovaných, takže keď jeden večer vypadol prúd na dve hodiny, nebolo nám všetko jedno. Naobliekaný a pod perinou som si v ducho stále opakoval: "Len nezaspi, len nezaspi, spomeň si na tie filmy o horolezcoch. A ako dopadli, keď zaspali." Našťastie prúd po dvoch hodinách zapli, a my sme to prežili. Naši pedagógovia bývali ale komfortnejšie. Miesto elektrického vykurovania mali kozub. Mrznucí dav mali v trubke. A pomsta na seba nenechala dlho čakať. Zvýšili mi dve plechovky sardiniek, ako balíček poslednej pomoci od rodičov. A tak som svoje prežitie musel obetovať na sladkú pomstu. Pravdu povediac, tak chutila nám pomstiteľom. Pedagógovia si užili pre zmenu smradľavý zbytok zájazdu. Neotvorené plechovky v čase ich neprítomnosti skončili v kozube. Takže kým na dievčenskej izbe hľadali myš, plechovky v kozube zvyšovali svoju teplotu, až expodovali. Na sardinkovú tapetu sa chodili pozerať dokonca dozorcovia z iných škol, čo tam absolvovali lyžiarské zájazdy na tráve a každý sa na tom celkom dobre bavil. Až na tých našich. Oni tam museli do konca zájazdu vydržať. Chatár sa nedal obmäkčiť ani fľašou domácej slivovice.
Chatár bol srandista, ale vždy sa hneval, keď niekto  zahasil na WC svetlo.  No svetlo? Ono to bola asi 200W žiarovka, čo zároveň to WC vyhrievala. Nekontrolval to však denne. A čo čert nechcel, hneď na druhý deň pobytu nám ta naša vyhorela. Bol som síce otužilý z babkinej kadibudky, ale táto bola asi o 500 metrov vyššie. Nikto z nás nechcel riskovať primrznudie k doske a tak sme sa nakoniec rozhodli pre výmenu za tú od susedov. Výmena prebehla nenápadne a nik si nič nevšimol. O dve hodiny do tmy zaznela spŕška nadávok na vyhoretú žiarovku a potom bolo ticho, až do rána. Asi pol hodinu pred normálnym budíčkom všetkých zobudil vreskot a následné nadávanie osadenstva. Bolo nám všetkým jasné, aký osud postretol niekoho od susedov. Najsamprv primrzol k doske a oslobodenie celkom bolelo. A potom prišlo spláchnutie plného záchoda, ale zamrznutého. Obsah sa samozrejme ako povodeň rozšíril aj do susednej izby, kde spali. Aróma tam možno straší až dodnes.
Lyžiarsky sme prežili opäť bez nejakých väčších zranení, ak nerátam šesť stehov kamaráta, čo testoval lyže na inoveťou pokrytej tráve a jemne pri tom lízol skupinku "lyžiarov", čo sa učili ako správne nosiť lyže. A hrany lyží mali celkom služne nabrúsené.
Bola to prvá zima bez snehu, netušil som, že nebude posledná.

V budúcom diele sa dočítate:
Vždy keď som ju chytil za prsia, tak sa chichúňala. Ako si zo mňa - do mňa - strielala, no minula. Ako som v plynovej maske pobehoval.

Predchádzajúci diel nájdete tu.

Podporte ma, vopred ďakujem:



Poznámka: Kliknite na ikonku a v novom okne kliknite na vyrazne hlasuj.