Tajomný blog

Jedného pekného letného večera, keď som bol na prázdninách u starej mamy, som dosiahol svoj prvý orgazmus. Nebolo by to nič zvlášne, keby to nebolo v deviatich a s vaňou. Áno, bola to práve ta vaňa, v ktorej som uzrel svoju tetu nahú. Najhoršie na tom všetkom bolo to, že to nebolo zámerné, ale skôr náhodné. Len som sa tak vo vani hýbal hore dole a bolo mi stále lepšie a vlny boli väčšie a väčšie až....

Poznanie, čo sa to vlastne stalo prišlo až o niekoľko rokov neskôr. Do vtedy som žil v detskej nevinnej nevedomosti.

Ale vráťme sa k šiestemu ročníku a mojim astronomickým začiatkom. Astronómia je zaujímavá veda a ľudia ktorých som ako astronómov poznal, boli zvyčajne flegmatici. Jeden taký nás pripravoval na nejakú sútaž a poviem vám, mal božskú trpezlivosť. Na rozdiel od stredoškoláka, či vysokoškoláka, žiak základnej školy je ako voda z pretrhnutej priehrady. Samozrejme, pokiaľ nie je dementný, alebo týrany. On si krotenie divej vody riešil po svojom, spustil svoje prednášanie a my sme ho aj do gulí mohli kopať, neprestal, kým ho nedokončil. Teraz ma napadá, že to bol určite sadomasochista. A možno pod nohavicami nosil aj dámske punčocháče. Ako tvrdý materialista vždy pohŕdal astrológiou. V tom som bol s ním zajedno. No dnes, už ako väčšina zúfalcov, bažiacich po lichôtkach, čítam horoskopy , aby som nimi povzbudený prežil ďalší deň (ak sa mi dostanú do rúk, poznámka autora).
Ako mladého astronóma ma vyslali cez letné prázdniny do nemenovaného mesta, kde bol tábor pre rovnako postihnutých jedincov ako ja. Z okna ubytovne sme mali pekný výhľad do priestorov Ústavu pre duševne chorých. Prvú noc som zaspával so strachom, že k nám niekto prelezie cez múr. Ďalšiu som sa už tých neškodných bláznov nebál. Zistil som totiž, že s väčšími bláznami bývam a oni sú tí, koho sa treba báť. Dvaja chalani s popolníkmi na očiach, bez zmyslu pre humor, o dva roky starší a s náznakmi budúcej sexuálnej deviácie. Každý z nich mal tú svoju. Jeden bol vyšitý froténista - furt sa o mňa obtieral, kým som mu nenakopol zadok. Zjavne mu to nebolo celkom nepríjemné. Ten druhý, keď si myslel, že už spíme, po tme masturboval a vzdychal ako jeleň počas ruje. Ráno som sa presťahoval k dvom ľuďom mojej krvnej skupiny a k mojím ex-spolubývajúcim pribudol ďalší exot. Aspoň si tam nažívali ako jedna rodinka.
Inak to bol celkom príjemný týždeň. V jeho závere sme dostali za úlohu, skonštruovať si raketu. Ono to nebola riadna raketa, v podstate iba model rakety. No nebol by som to ja, keby som svoje okolie trošku nepodráždil. Najsamprv som svoju rakeru postavil v štýle nemeckej rakety V2, čo bola v časoch komunizmu celkom slušná provokácia. Vedúci skupiny iba precedil medzi zuby: "Dúfam, že ti zhorí hneď pri štarte." No nezhorela. Ale iné horeli. Postačilo využiť vhodný okamih, keď nechali rakety bez dozoru a už do motorčekov tiekla alpa, ktorou ma rodičia pre istotu vybavili. Vtedy som ešte nepoznal alpský strik. Tak som to bral ako akt ich súhlasu. Veď načo by mi ju dali. Žeby na herpes? Áno, som večným nositeľom tohto virózneho prekliatia. Aj keď už pár rokov ma navštevuje iba sporadicky. Ale späť k raketám. Polovica zhorela na rampe a jedna dokonca zasiahla neprajníka vedúceho skupiny.

Tak už som Vás dosť potrápil nudnými historkami a tak poďme späť k chutným témam. Ja a literatúra. Vždy sme si rozumeli. Knihy som hltal jedným dychom. A za mlada získaná kreativita mi pomáhala v školskej tvorbe. V šiestom ročníku som objavil lyriku. Nie cudziu, ale tú svoju. Jedno ráno som si tak sedel na záchode tlačil a tlačil a takmer som si črevo vytlačil. A tak som objavil svoje básnické črevo. Moja prvotina bola o požiarnikoch. V tej dobe sa písalo na rôzne úchyné budovateľské témy a tak ma režim priviedol k písaniu ohnivých básní. Po ohnivom období prišlo obdobie inšpirované smťou. Ono to bolo skôr o tom, že som kombinoval a kombinoval, až som to prekombinoval. Moju tvorbu objavil otec a celkom ho to vystrašilo. Dokonca na mesiac zabudol chodiť do krčmy. Keď ho psychologička uistila, že som normálny a nemám samovražebné tendencie, od tej radosti sa tri dni neukázal doma. Možno oslavoval, že ma syna geniálneho básnika.
A prišla stredná škola a ja som svoju básnickú pozornosť obrátil k novému objektu svojho záujmu - k Monike (o nej bude samostatný článok v inej téme). Zamilovaná lyrika dosiahla svoje tak rýchlo, že som sa zľakol a radšej utiekol. Vlastne som sa zľakol jej znamienka, čo mala na ruke medzi zápästím a lakťou. Vyzeralo, ako mapa Kuby a chlpaté to bolo, ako keby jej chlpy z ohanbia utiekli na Kubu. Kým som ho nevidel, mal som len oči pre ňu. Keď som ho uvidel, modlil som sa, aby som sa ho nechytil a keď som sa ho chytil, prešla ma všetká chuť na sexuálne hry s touto celkom chutnou slečnou.

A život išiel ďalej, ale o tom už nabudúce.

V budúcom diele sa dočítate:
Ako som si chytil šušku. Stredná škola - nočná mora. Lyžovačka na tráve a zamrznutý záchod.

Predchádzajúci diel nájdete tu.


Podporte ma, vopred ďakujem:



Poznámka: Kliknite na ikonku a v novom okne kliknite na vyrazne hlasuj.